Treky k horským kmeňom Barmy

Autor: Peter Chovanec | 14.3.2015 o 10:50 | (upravené 27.3.2015 o 17:03) Karma článku: 8,80 | Prečítané:  1586x

V okolí barmského mesta Hsipaw na polceste z Mandalay do Číny si robím príjemnú dvojdňovú túru do dedín horského kmeňa Palaung.  

Povedal som si, že ja sprievodcu nepotrebujem, no hneď za mestom mi motorkár ukazuje zlý smer. Našťastie si svoju chybu rýchlo uvedomuje, o desať minút sa vracia a ako odškodné ma odvezie asi päť kilometrov po hrboľatej ceste. Chodník sa krúti po niekoľkých milých dedinkách s  domami na koloch so stenami upletenými z bambusových rohoží, plných veselých detí a usmievavých dospelých. Neskôr stúpa pomedzi polia a banánové plantáže do dediny menom Pan Kam na kopci. Keď tam prichádzam, musím vyzerať unavene, pretože keď sa celý spotený skladám na námestí, do piatich minút ku mne dobieha mladá žena s tým, že už o mne počula od susediek, a pozýva ma do chalúpky, kde je už pre mňa pripravený čaj. O chvíľu mi naservíruje parádny ázijský obedík.

Mojimi spolubývajúcimi v dome je medzinárodná partička mladých ľudí, každý z nich už cestuje mesiace po Ázii. Diskusie sa krútia okolo tém, ako ktorá pláž v Lomboku a Bali je krajšia, alebo kde v Singapure majú najlepšie suši. Domáca pani nám zatiaľ vo vedľajšej zadymenej kuchyni čupiac pri otvorenom ohnisku varí na večeru i raňajky výborné jedlá o viacerých chodoch - horu ryže s množstvom príloh - polievky, omáčky, mäso, ryby, zemiaky, fazuľa, ryžové čipsy alebo šaláty. Riad si potom umýva v otvorenom okne, ku ktorému musí vyskočiť na hokerlík, pričom vonku pod oknom sú dva sudy, jeden s čistou a jeden so špinavou vodou. Kúpeľňou je nádrž s vodou za rohom. No napriek odľahlosti tohto miesta človeka prekvapí aj istý pokrok - napríklad nočné elektrické svetlo takmer v každej chalupe vďaka lacným čínskym solárnym panelom, niekedy len tak ledabolo opretým o stoličku pred domom.

Druhý trek si robím o pár dní neskôr. Keď vystupujem v mestečku Kalaw z mikrobusu, milá dáma mi ponúka sprievodcovské služby a strká mi do ruky vizitku. Tak si u nej dohadujem dvojdňovú túru z Kalaw na jazero Inle. Ukazuje sa, že mám šťastie na skvelú sprievodkyňu menom Toi Toi, ale aj na ostatných turistov v skupine. Mojimi spolucestujúcimi je Parížanka, ktorá si vždy začiatkom roka si vezme 6 týždňov dovolenky (a ešte jej tri zostanú, to nevymyslíš, to je Francúzsko) a vyrazí niekam na druhý koniec sveta. Ďalšími sú štyria Kolumbijčania, ktorých vedie taký bradatý vlasatý Che Guevara v zelenej čapici, ktorý je profesionálnym fotografom, takže ho neustále čakáme, keď naháňa s fotoaparátom každého domorodca. No som rád, že teraz sa už mám na koho obrátiť, ak náhodou niekedy budem v Medelline.

Sprievodkyňa nás vedie po prašných chodníkoch územím horských kmeňov Pa-O a Danu, mimo hlavných frekventovaných trás, kde nechodí veľa cudzincov, takže už i tak milí Barmčania sú ešte milší. Napríklad keď Julian už štvrťhodinu fotografuje osemdesiatročnú pani, ktorá sedí na bobku pri ceste, tak nás pozýva na čaj do svojej bambusovej chyže. Na poludnie sa zastavujeme v obyčajnej chalúpke, kde nám navaria obed na otvorenom ohnisku.

Cieľom našej túry je jazero Inle medzi vysokými horami, ktoré križujú dlhé úzke lode. Prenajímame si tam s kamarátmi z treku jeden z týchto dlhých člnov. Jazero obýva kmeň Inthov, ktorí majú postavené dediny na koloch na vode - také dreveno-bambusové Benátky. Za dedinami majú dokonca plávajúce záhrady pripevnené ku dnu jazera dlhými tyčami, kde pestujú zeleninu a ovocie a obrábajú ich z lodiek. Rybári na plytkých člnoch vydlabaných z jedného kmeňa veslujú miestnou metódou s nohou omotanou okolo vesla, čo im uvoľňuje ruky na prácu so sieťami alebo zapaľovanie cigarety. Navštevujeme fascinujúci trh so všetkým potrebným od zeleniny, mäsa a rýb cez nože až po holičov. Na druhý deň sa dohodneme s jedným miestnym dievčaťom, ktoré nám poukazuje na svojom člne veslujúc nohou po úzkych kanáloch celú svoju na koloch postavenú dedinu. Ľudia sa umývajú, opravujú domy, deti šantia na terasách, normálny všedný deň na vidieku. Akurát po "uliciach" treba ísť člnkami. Dokonca je tam štandardná škola, do ktorej sa plavia žiaci školským lodným autobusom.

Na cestách tohto typu človek postretá také týpky, aké v normálnom živote nemá príliš šancu stretnúť. Tu je výber len z niekoľkých dní:

Nór v mikrobuse, ktorý si užíva dovolenku pred nástupom k Lekárom bez hraníc, pričom veľmi túžil ísť do oblasti s ebolou, ale tam neposielajú na prvú misiu, tak si teda vybral Južný Sudán. Barmská sprievodkyňa, ktorej manžela vybrali a dohodli rodičia, a jedna z jej dcér sa jej nevydarila, odsťahovala sa do Rangúnu a - predstavte si ten škandál - prestúpila z budhizmu na katolícku vieru. Jeden z Kolumbijčanov robí vo vládnych službách psychológa pre tých najchudobnejších ("niekedy musím dokonca aj pre ich zvieratá"). V penzióne v Nyaung Shwe sú Taliani, čo majú reštauráciu na Ibize, a mimo sezóny cestujú po Ázii. Majú malý rozpočet, takže keď im dojdú peniaze, vždy nejaké dva mesiace strávia takmer zadarmo na pláži niekde v Indonézii alebo vo Vietname, pričom spia obaja v jednej sieti natiahnutej medzi stromami ("Love is sharing, you know?"). Traja mladí ľudia z Európy, čo sa vezú v Yangone na aktuálnom myanmarskom boome, jedna z nich pomáha zakladať lokálny E-bay, druhý Amazon a tretí internetovú realitnú kanceláriu. Jedna z nich (Poľka!) robila predtým v Ugande a už má ďalší kontrakt v Japonsku.  Párik asi 70-ročných nemeckých učiteľov na dôchodku, ktorí spoločnosti večer v penzióne pútavo rozprávajú príhodu , ako v Pnom Penh v Kambodži nevedomky zjedli na večeru pizzu so zapečenou marihuanou, a potom boli veľmi prekvapení, čože sa to s nimi deje. No a na to dáva jedna Belgičanka k dobru príbeh, keď ako 12-ročná zdrogovala svoju matku, keď zabudla odložiť ťažko pozháňané pilulky a mama si unavená po príchode z práce dala rovno štyri. Je to už 30 rokov, ale dodnes nenašla odvahu priznať sa mamičke, čo sa to s ňou vtedy dialo.

Ostatné články o ceste do Barmy:

Pôvab leteckej dopravy v Barme

Rangún - to najlepšie z Ázie

Barma: ázijská idylka aj krvavé fľaky

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?