Rangún – to najlepšie z Ázie

Autor: Peter Chovanec | 19.3.2015 o 7:20 | (upravené 27.3.2015 o 16:57) Karma článku: 7,76 | Prečítané:  923x

Ako vyzerá barmský jedálny lístok? Čo všetko je v rangúnskom vlaku zakázané? Aké značky je možné kúpiť na trhu v Čínskej štvrti? A ako rozvíjajú svoj talent ázijské deti?

Yangon (predtým sa volal Rangún) je živé fascinujúce chaotické ázijské mesto, ktorému dominuje obrovská zlatá Shwedagon Pagoda na kopci, viditeľná z celého mesta. Je to jedna z najkrajších sakrálnych stavieb, či skôr komplexov na svete. Každý Barmčan túži raz pagodu navštíviť. Aj scenár príchodu k nej je premyslený. Už pred pagodou prechádzate okolo chlapíka, ktorý umožňuje hriešnikom uľaviť duši a urobiť dobrý skutok. Z veľkej klietky pred sebou vyberie vtáčika, ktorého môžu okoloidúci za dolár vypustiť na slobodu. O kus ďalej týchto vtáčikov zasa na zrno pochytajú, aby boli pripravení na ďalší dobrý skutok.

Vchod strážia dve deväťmetrové bytosti – niečo medzi drakom a levom. K pagode na kopec vedú zo štyroch strán dlhé nádherne vyrezávané drevené chodby plné predajcov sošiek, kvetov a budhistických náboženských potrieb. Chodba ústi na terasu, na ktorej stojí samotná veľkolepá 70 metrov vysoká pagoda, odspodu po vrch rýdze zlato. Celý komplex sa však skladá z desiatok ďalších pagod, pavilónov a chrámov všetkých rozmerov. Vládne v ňom vznešená atmosféra – ľudia sa prechádzajú alebo modlia, deti sa šantia a pobehujú pomedzi mníchov v šarlátových overaloch, sem-tam niekto udrie na zvon alebo na kovový či drevený gong, ozýva sa spev, rozvoniavajú horiace vonné tyčinky. Dámy v rovnošatách, každá s jednou metlou v každej ruke, čistia v rojniciach dlažbu.

Mám na sebe iba kraťasy, tak mi pri vchode do pagody zriadenci požičiavajú londži. Londži nosí v Barme každý chlap namiesto nohavíc: je to kus látky, ktorý sa poskladá okolo bedier a zaviaže do uzla na bruchu. Keď im je veľmi teplo, tak si ho rozviažu, vyvetrajú príslušné partie a zase zaviažu. Priemernému Barmčanovi siaha londži až po zem, no nanešťastie moje rozmery nie sú veľmi kompatibilné s priemerným Barmčanom, takže londži mi nezakrýva omnoho viac ako kraťasy pod ním.

Centrum mesta má očíslované ulice v šachovnicovom pôdoryse, ako to býva v amerických mestách, a tiež jeho názov je americký - Downtown. No atmosféra v uliciach je úplne ázijská - prevláda v nich hluk a chaos. Divoká doprava, rozbité chodníky, na ktorých sú rozložené stánky so zaručene originálnou elektronikou, použitými diaľkovými ovládačmi, akvarijnými rybičkami, exotickým ovocím a podobným tovarom. V medzerách medzi zaparkovanými autami sú rozložené čajovne pozostávajúce z niekoľkých nízkych stolčekov a detských stoličiek. Na každom kroku sú stánky, kde sa na vozíkoch alebo len tak na zemi varia všetky možné ázijské dobroty. Dodávka elektrickej energie je v Yangone extrémne nespoľahlivá, takže pred mnohými domami stoja veľké dieselové generátory, ktoré pri častých výpadkoch prúdu ešte zahusťujú atmosféru hlukom a dymom.

Verejnú dopravu zabezpečujú autobusy v odhadovanom veku päťdesiat rokov, ktoré nemajú žiadny zrozumiteľný nápis ani číslo. Z otvorených dverí každého autobusu však visí sprievodca, ktorý nahrádza cestovný poriadok - neustále pokrikuje, gestikuluje a naháňa cestujúcich. Cestovné – 9 centov za jazdu – sa platí priamo jemu, bankovky má pri tom frajersky poskladané do harmoniky a zastrčené pomedzi prsty.

Vidiek je však z ukričaného chaotického centra šesťmiliónovej metropoly s nevyčerpateľnou  ázijskou energiou veľmi blízko. Stačí v downtowne nastúpiť na veľkú dvojposchodovú kompu plnú hlučných predajcov a o 20 minút ste na druhej strane širokej rieky Yangon, a tam je úplne iný svet. Dedinky s bambusovými chatrčami, palmové háje, úrodná rovina delty rieky Ayeryawady, ryžové polia, vodné kanály a stáda kráv. Chcem ísť do 25 km vzdialeného mesta Twante. V prístave je veľa taxíkov aj minibusov, ale hovorím si, že väčší zážitok bude cesta taxíkom - motorkou. V Twante je najväčšou atrakciou obrovská zlatá pagoda (čo iného), ale pre mňa zaujímavejší je trh. Pozorujem tam jedno šesťročné dievčatko pri práci. Čupí sama vo veľkom stánku s rybami. Zákazníčka si pýta päťkilovú rybu, ktorú jej dievčatko stredne veľkou mačetou na klátiku vypitvá a odšupinuje. Keď rybe odsekáva hlavu, plutvy a chvost, dosť sa bojím o jej pršteky, ale robí to napriek svojmu veku profesionálne. Nakoniec rybu naporciuje, keď nevládze preťať chrbtovú kosť, pomáha si závažím ako kladivkom.

Môžeme byť pokojní a nemusíme sa báť o kvalitu našich mobilov a tenisiek, ak nám ich v Ázii vyrábajú takéto talentované deti.

Ostatné články o ceste do Barmy:

Treky k horským kmeňom Barmy

Pôvab leteckej dopravy v Barme

Barma: ázijská idylka aj krvavé fľaky

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien, politici však cúvajú. Ceny rástli primálo.

KOMENTÁRE

Hľadáme dospelých, zn. Brexit

Zmenené okolnosti viedli k ostrejším pozíciám pred začiatkom negociácie o odchode Británie z EÚ.

ŠPORT

Do ringu by som už nešiel ani za päťdesiattisíc, tvrdí náš najslávnejší boxer

Dostal ponuku za veľké peniaze bojovať v klietke. Odmietol.


Už ste čítali?