Durban – najčernošskejšie mesto Južnej Afriky

Autor: Peter Chovanec | 13.11.2015 o 6:51 | (upravené 15.11.2015 o 13:47) Karma článku: 5,99 | Prečítané:  989x

V tomto článku sa dozviete, ako vyzerá večera v černošskom podniku, čo pôsobí najerotickejšie na zahalených moslimkách a tiež to, načo sú nám slávni futbalisti.

Do Durbanu, veľmi černošského mesta s veľkou indickou komunitou, sme prišli večer hladní, tak sme sa vybrali hľadať reštauráciu. Prešli sme celé centrum mesta, ale okrem KFC sme nanarazili na žiadny použiteľný podnik. Okrem toho – ako pozvánka do indického či černošského pajzlíku nám po chodníku popod nohy niekoľkokrát prešiel jeden z legendárnych "durbanských garnátov" – asi päťcentimetrový tučný šváb. Nakoniec sme našli hlučnú černošskú diskotéku, kde mali pri vchode veľkú reklamu  na "Meals". Boli sme už naozaj hladní a unavení, takže sme chceli vojsť. Vchod však strážil 150-kilový černoch, ktorý nás prešacoval a potom vyhlásil, že s ruksakmi nás dnu nepustí. Vtom sa však obďaleč objavil malý plešatý majiteľ a nebadane kývol prstom a zodvihol obočie, takže sme mohli vojsť. Vnútri bolo 130 decibelov a 500 ľudí, z toho len dvaja bieli – my, ale usadili sme sa vonku na terase. Prišla k nám vedúca s čašníčkou a srdečne sa nám predstavili menami. Keď nám doniesli jedlo – posekaného grilovaného barana aj s kosťami, možno aj s rohmi, tak nám doniesli aj lavórik s mydlom na umytie rúk. Keď sme si niečo objednali, napríklad ďalšie pivo, čašníčka, ktorá mala na starosti iba tri stoly, si to s typickou černošskou efektivitou pozorne zapisovala minútu do notesa, potom prešla k barmanovi a tomu objednávku z notesa prečítala. Všetci však boli extrémne milí, čašníčka, vedúca aj majiteľ sa nás chodili v päťminútovych intervaloch pýtať, či sme spokojní a nič nám nechýba.

V meste sme okrem iného navštívili mešitu v indickej štvrti, dlhé roky najväčšiu na južnej pologuli. Bola zavretá, ale strážnik nám povedal, že máme ísť do Islamského Osvetového Centra v dome oproti na štvrtom poschodí. Tam nás srdečne privítali a ponúkli nás kávou a čajom. Po chvíli si nás vyzdvihol sprievodca indického pôvodu a ten nám mešitu ukázal. Jeho výklad bol z jednej desatiny o mešite, inak sa veľmi úporne venoval obracaniu nás neveriacich na jedinú pravú islamskú vieru.

Blízko mešity je indické trhovisko Victoria Market, pravý orientálny bazár. Vošli sme tu do krámu so soškami. Keď nás predavač počul rozprávať, takto nás po slovensky oslovil: "Nie drahé!". Sme z krajiny, ktorá má menej obyvateľov ako stredne veľké indické mesto a ktorá je vzdialená 9000 kilometrov, a on má napriek tomu takúto prípravu? Vedľa bol zase černošský trh, kde z každého stánku hrala iná popmusic, každá však s hlasitosťou 120 decibelov. Napriek tomu medzi stánkami sedeli staré tučné černošky a družne debatovali.

Prešli sme si aj celú šesťkilometrovú mestskú pláž na brehu Indického oceánu, kde obyvatelia mesta šantili vo vlnách, moslimky zahalené od hlavy až po päty v čiernom habite, iba s odhaleným prúžkom pre oči. Jedna taká zahalená Indka na promenáde lízala zmrzlinu, takže sme z nej videli iba oči a hriešny jazyk.

V podvečer som si na promenáde vychutnával cvrkot fajčiac cigaru. Vtom sa mi prihovoril mladý černoch a chcel oheň. Keď počul cudziu reč, opýtal sa, odkiaľ sme. "Vy ste zo Slovenska? Z tej istej krajiny, ako ten chalan z Liverpoolu - Martin Škrtel? May I shake your hand, brotha?" Ani si neuvedomujeme, aký významný marketingový nástroj sú futbalisti.

V nedeľu ráno sme si šli požičať auto. Autopožičovne sú v Durbane vo štvrti so samými autoservismi. Z jedného servisu na konci ulice znela hlasná muzika, tak som sa tam išiel pozrieť. Bol to sklad prerobený na kostol. Na bývalej kancelárii šéfa autoservisu, ku ktorej sa šlo železnými schodíkmi, bola pribitá tabuľka, na ktorej bolo rukou napísané "Biskupova kancelária“. Prebiehala tu omša v jazyku Zulu, namiesto farára bola na pódiu speváčka s kapelou a dav černochov pod pódiom tancoval a spieval ostošesť. Z pozitívnej energie sa až blýskalo, do večera som si pospevoval haleluja.

Ďalšie fotografie z cesty po Južnej Afrike v roku 2014 sú tu.

Prvá časť blogu o ceste do Južnej Afriky  - Kapské mesto

Druhá časť blogu - Bantustany

Posledná časť blogu - Túra parkom divej zveri

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?