reklama

Britské stopy uprostred Južnej Afriky

Čo majú spoločné juhoafrické a juhoslovenské mestá? A aké prekvapenie čaká po štyristo kilometroch po území kmeňa Xhosa a po 60-kilometrovej odbočke po kamenistej ceste?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Juhoafrická republika je štát založený Európanmi, kde však po páde apartheidu už viac ako dvadsať rokov vládne demokracia, čiže černošská väčšina. Stáročná história kolonizácie sa však vymazať nedá. Navštívili sme príjemné mesto Grahamstown, v ktorom je historická univerzita britského typu s tehlovými budovami obrastenými brečtanom. Inak sú však obyvatelia mesta takmer úplne čierni. Ako asi jeho obyvatelia z kmeňa Xhosa vnímajú fakt, že mesto je pomenované po plukovníkovi Grahamovi, ktorý si svoju slávu zaslúžil bojmi vo vojnách proti – práve kmeňu Xhosov? Zdalo sa mi to dosť absurdné, no potom som si uvedomil, že my sme mestá a obce s maďarským obyvateľstvom pomenovali po slovenských národných buditeľoch...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Inde v Južnej Afrike však mená miest už väčšinoví černosi stihli zmeniť. Išli sme napríklad okolo mesta na mape označeného ako eMalahleni. Mnohí však evidentne túto zmenu mena spred ôsmich rokov ignorujú, pretože smerovky pri hlavnej ceste ho označovali starým menom Witbank.

Alebo samotné hlavné mesto Juhoafrickej republiky Pretoria – ako môže byť hlavné mesto černošského štátu pomenované po búrskom vodcovi Andriesovi Pretoriusovi, ktorý sa zaslúžil o dobytie černošského vnútrozemia belochmi? V tomto prípade je však už na stole nový názov Tshwane. O tejto zmene sa diskutuje (či skôr háda) už dlhé roky. Takže medzitým aspoň zmenili názvy mnohých ulíc v centre, takže so staršou mapou mesta nemá turista šancu vyznať sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Highlands v provincii Slobodný štát.
Highlands v provincii Slobodný štát. 

Spomínaný Grahamstown je mesto na historickej východnej hranici Kapskej kolónie, ktorú tvorila Veľká Rybia rieka. Územie za riekou patrilo kmeňu Xhosa a nebolo nikdy Európanmi kolonizované. V 19. storočí sa tu odohralo medzi Európanmi a Xhosmi niekoľko krvavých hraničných vojen. Toto územie si zachovalo svoju černošskú identitu aj za apartheidu, kedy boli samostatnými černošskými štátmi v rámci JAR – bantustanmi Ciskei a Transkei. Keď sme Veľkú Rybiu rieku prekročili a vstúpili sme na územie kmeňa Xhosov, hneď sme videli, ako by vyzerala Južná Afrika, keby sem neprišli bieli. Dediny sú len zaprášené zhluky búd, v lepšom prípade okrúhlych tradičných obydlí – rondavelov. Zastavili sme sa vo väčšom mestečku, na námestí vládol čulý obchodný ruch. Najčulejšia fronta však viedla k bankomatu, pravdepodobne prišli dávky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Atmosféra v mestečku na území kmeňa Xhosa.
Atmosféra v mestečku na území kmeňa Xhosa. 

V jednej dedine pri ceste sme videli dav ľudí, tak sme sa tam zastavili. Vo veľkom stane bolo zhromaždenie, ale nedokázal som identifikovať, či ten plamenný prejav má kazateľ, alebo to je predvolebné zhromaždenie. Dav však odpovedal skandovaním, ktoré plynulo prechádzalo do gospelového spevu, takže to zhromaždenie bolo až umelecký zážitok.

Záver 60-kilometrovej hrboľatej odbočky do osady Rhodes.
Záver 60-kilometrovej hrboľatej odbočky do osady Rhodes. 

No a potom sme dorazili do dediny Rhodes. Rhodes je takmer zázrak. Predstavte si, že idete takýmto černošským územím štyristo kilometrov, vystúpate vysoko do hôr, odbočíte z asfaltky a ďalších 60 kilometrov sa vozítkom Hyundai trmácate po kamenistej ceste, a keď ste vo výške 2000 metrov nad morom, vysoko v Dračích horách, tak tam nájdete Anglicko. Ulice sú síce prašné, ale tvoria ich čisté viktoriánske vilky s terasami, starý anglikánsky kostol, červená britská telefónna búdka a pub s bodrým majiteľom. Kľúč od nášho ubytovania nám dala bielovlasá pani v čiernych šatách, ktorá by so svojim mestským výzorom pokojne mohla byť starou Prešporáčkou. Bývali sme v starom viktoriánskom penzióne s nádvorím, stojacom osamelo nad dedinou, v ktorom sme boli úplne sami. Vo veľkej izbe sme mali kozub s pripraveným drevom a trčiacim papierom, stačilo podpáliť. Uhlie na studenú noc bolo pripravené tiež.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ulice v Rhodesi, kus Európy hlboko uprostred černošského územia.
Ulice v Rhodesi, kus Európy hlboko uprostred černošského územia. 
Situácia na dopravnej tepne cez územie kmeňa Sotho.
Situácia na dopravnej tepne cez územie kmeňa Sotho. 
Juhoafričania, bezprostrední a veselí ako vždy.
Juhoafričania, bezprostrední a veselí ako vždy. 
Sothská žena na svojom obľúbenom mieste pri vstupe do dediny.
Sothská žena na svojom obľúbenom mieste pri vstupe do dediny. 

Suchý anglický humor v pube v Rhodesi:
- Poraďte, je tá kamenistá cesta na hranicu s Lesothom vhodná aj pre malé auto?
- To auto je z požičovne?
- Áno.
- Tak potom je vhodná.

Ďalšie fotografie z cesty po Južnej Afrike v roku 2014 sú tu.

Prvá časť blogu o ceste do Južnej Afriky je tu.

Tretia časť blogu - Durban

Posledná časť blogu - Túra parkom divej zveri

Peter Chovanec

Peter Chovanec

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  121x

Písaním článkov si zopakujem zážitky z ciest po svete a ešte sa o ne aj podelím. Zoznam autorových rubrík:  BalkánRuskoBieloruskoKaukazIslandStredný VýchodStredná ÁziaSrí LankaIndiaBarmaTchajwanJaponskoKóreaVietnamKubaKolumbiaEtiópiaJužná AfrikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu