reklama

Bielorusko – úhľadná krajina so sovietskou nostalgiou

Sovietska byrokracia, komunistická nostalgia, gigantické vojnové pamätníky, ale aj čistučké mestá, starostlivo zrekonštruované pamiatky a úhľadný vidiek. Vybral som sa do Bieloruska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ako už býva zvykom u týchto bývalých sovietskych krajín, zážitky sa začínajú už pri vybavovaní víza. Ani Bielorusko nie je výnimkou. Na diskusnom fóre portálu Lonely Planet sa takmer všetky príspevky pri tejto krajine týkajú vybavovania víz. Pozrel som si teda web veľvyslanectva, dôkladne som vyplnil formulár, vytlačil som si fotografiu, pripravil som si 60 eur, dokonca som nezabudol ani na kópiu svojej cestovnej poistky aj so všeobecnými obchodnými podmienkami. Milá pani za okienkom mi však s ruským prízvukom oznámila – chýba mi pozvanie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ako pozvanie stačí zarezervovať hotel,“ našepkala mi.

„Aj z Booking.com?“ naivne som veril v ľahké riešenie.

„Nie, z tých amerických portálov nie!“ naliehavo zvolala.

Rýchlo som si našiel hotel v Minsku, zarezervoval som si na jeho webe izbu na jeden deň, potvrdenie som vytlačil a do hodiny som víťazoslávne napochodoval na veľvyslanectvo. No pani ma vyviedla z omylu po druhýkrát: Nestačí len potvrdenie z webu o rezervácii, musí byť bumážka z hotelu aj s pečiatkou a podpisom. „Oni už vedia, čo vám majú poslať.“ Vtedy sa pozrela lepšie na donesenú rezerváciu a vraví: „Veď to je iba na jeden deň! To by sme vám dali vízum iba na tento deň!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ale ak chcem precestovať vašu krajinu, čo mám robiť?“ pýtam sa.

To už prišla aj druhá pani, asi vedúca, ktorá sa zamiešala do nášho rozhovoru: „Veď to je jednoduché! Tak donesiete bumážky s pečiatkami zo všetkých hotelov, v ktorých budete spať! Tak nám nosia, aj z piatich!“ Vtedy si všimla lepšie formulár žiadosti a hovorí: „A vy tam máte žiadosť na 15 dní?! Ale na tak dlho sa nesmie, iba s cestovnou kanceláriou! Individuálne možno iba na 10 dní!“

Tak som si teda zarezervoval hotel v Minsku na 9 dní, pekne ich poprosil o bumážku, poslali ju e-mailom naskenovanú s krásnou veľkou pečiatkou a vízum bolo vybavené. S platnosťou presne na týchto konkrétnych 9 dní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobné zážitky som mal pred pár rokmi pri vybavovaní víza do Azerbajdžanu, o čom som tiež napísal článok.

S vízom v pase a po dvoch poldňoch šoférovania (Poľsko je naozaj veľké) som dorazil na bieloruskú hranicu. Rad nebol dlhý, no aj tak to k Poliakom trvalo hodinu. Tí ma vybavili rýchlo, no za mostom cez hraničnú rieku začala pravá byrokratická zábava. My sme z našej časti sveta zvyknutí, že rad pre občanov EÚ je ten rýchlejší, tu je to však naopak. Na tomto hraničnom prechode všetkých z EÚ postavili do osobitnej pomalej kolóny. Iba sme sa prizerali, ako Rusov a Bielorusov vybavujú vedľa ako po masle. Predo mnou riešili poldruha hodiny dodávku s chorvátskou dychovou kapelou. Keď som prišiel na rad, jeden z pohraničníkov s čapicou vo forme LP platne, ktorý sa po celý čas dookola iba bezcieľne ponevieral, mi hovorí: „A ty čo tu celý čas čakáš a nejdeš si vybaviť tamto k tomu okienku registráciu auta?“ Pri tom okienku som si však všimol oznam, že im práve skončila pravidelná hodinová prestávka. Potom ku mne prišiel a začal si plniť svoje úradné povinnosti: „Vezieš drogy? Alkohol? Zbrane? A čo ten Kiska u vás?“ Na tú poslednú otázku som nevedel presnú správnu odpoveď vhodnú pre bieloruského policajta. Nuž, vsjovo ščeslivovo mi zapriali tri hodiny po príchode na hraničný prechod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Breste na mňa po tom veľvyslanectve a tej hranici opäť dýchol Sovietsky zväz. Ubytoval som sa v hoteli, ktorý stojí na Dzeržinského ulici pomenovanej po zakladateľovi Čeky/NKVD/KGB, organizácie, ktorá má na svedomí milióny obetí, ale – všetko odpustené, budoval predsa komunizmus a navyše pochádza z Bieloruska. Hotel strážil ozbrojenec v maskáčoch, ktorý mi ochotne otvoril veľkú bránu. Auto je teda na dnes v bezpečí. Najedol som sa v reštaurácii na Sovietskej ulici. Na Leninovom námestí zastavili premávku, pretože tam hrali symfóniu pod holým nebom. Brest ma ale tiež prekvapil veľmi príjemnou atmosférou, celé mesto bolo v sobotňajší večer na peknej pešej promenáde, pouliční umelci vyhrávali.

Jednou z atrakcií v Breste je uniformovaný lampár, ktorý chodí v podvečer po meste s rebríkom a zažína plynové lampy.
Jednou z atrakcií v Breste je uniformovaný lampár, ktorý chodí v podvečer po meste s rebríkom a zažína plynové lampy. 
Na tržnici: Otkúda ty? Iz Slovákii? V gósti prišól? Maladéc!
Na tržnici: Otkúda ty? Iz Slovákii? V gósti prišól? Maladéc! 

Pozrel som si v Breste pevnosť, čo bol ďalší z radu sovietskych zážitkov. Pevnosť má v sovietskej mytológii obrovský význam, pretože odolávala vo vojne obrovskej nemeckej presile 28 dní. Vstupuje sa do nej cez gigantickú betónovú bránu v tvare päťcípej hviezdy, v ktorej hrá dookola pieseň Vstavaj strana ogromnaja. Uprostred pevnosti je štyridsaťmetrová hlava vojaka a stometrový bajonet, pri nich ležia čerstvé červené klince. V dôstojníckom klube visí zopár Stalinových obrazov. Pred ním stojí niekoľko tankov, po ktorých lozia chalani až trasúci sa nadšením z týchto militaristických exponátov. Asi tiež pozerali včera v ruskej televízii ten istý atraktívny prenos zápolenia ruskej vojenskej techniky na Armádnych hrách, ako ja.

Do brestskej pevnosti sa vstupuje cez gigantickú päťcípu hviezdu.
Do brestskej pevnosti sa vstupuje cez gigantickú päťcípu hviezdu. 
Vodné priekopy okolo pevnosti vytvárajú príjemné prírodné zákutia.
Vodné priekopy okolo pevnosti vytvárajú príjemné prírodné zákutia. 

V Bielovežskom pralese som na požičanom bicykli došiel až k ostnatému drôtu pred hranicou s Poľskom. Vytiahol som foťák, že si túto atrakciu odfotím, Vtom na mňa zreval vojak schovaný v blízkom kríku. Ale už ani Sovietsky zväz nie je to, čo býval. Vojak okamžite stratil ostražitosť, vykašľal sa na službu vlasti a vrátil sa k svojmu mobilu.

Ostnatý plot na hranici s Poľskom sa mi nakoniec podarilo odfotiť.
Ostnatý plot na hranici s Poľskom sa mi nakoniec podarilo odfotiť. 

Po bieloruských cestách som prešiel stovky kilometrov a musím len chváliť. Kvalitný asfalt, značenie, málo vizuálneho smogu. Nie sú tu žiadne bilbordy, iba sem-tam také tie betónové opachy typu "Víta vás kolchoz Červený Október" so štylizovaným klasom, aké boli kedysi u nás. Krajina je rovná ako doska, takže dlhé kilometre som mal dojem, že volant veziem zbytočne. Osídlenie je tiež veľmi riedke, cestu som mal takmer stále iba sám pre seba. A ešte jeden bonus: benzín stojí 60 centov.

Bieloruská cesta je prázdna, rovná a kvalitná.
Bieloruská cesta je prázdna, rovná a kvalitná. 

Aby mi nezostalo otupno, bral som cestou stopárov. Väčšinou šli len 10-20 kilometrov: pani z nemocnice so zlomeným palcom, robotníčka do kombinátu, chalani na diskotéku do mesta, bábuška domov z dače s vrecom plným zeleniny. Tej sa ústa nezastavili, veľmi jej nevadilo, že polovicu nerozumiem. Ako odškodné mi vnútila paradajky. Dozvedel som sa aj výšku jej dôchodku: 140 dolárov.

Typické pre ruský svet: predaj kvasu na ulici rovno z cisterny.
Typické pre ruský svet: predaj kvasu na ulici rovno z cisterny. 

Ďalšia nádielka sovietskej byrokracie ma čakala pri prenájme diaľničného mýtneho prístroja. Celý proces v pobočke národného podniku Beltoll trval tridsať minút, musel som dať nie menej ako pätnásť podpisov. Takže som získal do auta sledovací prístroj od štátu. Občas si pípol... Nebol to dobrý pocit, v krajine, kde dodnes existuje KGB.

Prístroj som neskôr vracal na diaľničnom benzínovom čerpadle. Opäť celý proces trval polhodinu, pumpárky si pri vybavovaní listovali v hrubom manuáli. Poctivo si odkopírovali môj pas, vodičák, vízum, technický preukaz auta, oba bločky, ktoré mi pred chvíľou oni sami vytlačili a odovzdali, zase som dal veľa autogramov, a keď niečo nevedeli, zvolávali sa. Nuž, spôsobil som na pumpe pri pokladni veľmi dlhý rad.

Na vidieku som sa zastavil pri niekoľkých atrakciách - veľkolepých a veľmi pekne zrekonštruovaných zámkoch Mir a Ňazvyš, úplne voňali novotou, mal som dojem, že ich postavili včera. Presne toto je problém v celom Bielorusku: krajinou sa prehnala v plnej sile vojna aj komunizmus, takže veľa historických pamiatok v dobrom stave nezostalo. No ale v ostatnej dobe si ich usilovne a s veľkou hrdosťou stavajú nanovo.

Zámok Ňazvyš
Zámok Ňazvyš 

Zastavil som sa vo veľmi pôsobivom pamätníku vypálenej obce Chatyň. Vo vojne vyvraždili štvrtinu obyvateľov tejto krajiny a vypálili 600 dedín (aj to je jeden z dôvodov prázdnych ciest...). Stometrový lán červených kvetov - symbolizuje potok krvi - vedie k centrálnej soche. Okolo na lúke obkolesenej hlbokým lesom sa vypína na miestach, kde stála každá chalupa 29 stĺpov. Na každom sú mená mŕtvych obyvateľov – novorodencov, starcov, všetkých. Stĺpy symbolizujú komíny chalúp, ktoré jediné zostali stáť po ich spálení. Ticho preruší každých tridsať sekúnd cinknutie zvonov umiestnené na všetkých 29 stĺpoch. Veľmi dojímavé.

Pamätník vypálenej obce Chatyň
Pamätník vypálenej obce Chatyň 

Nuž, toto je Chatyň. Netreba si ju pomýliť s Katyňou, ktorá je kus odtiaľto a kde Rusi urobili niečo podobné Poliakom v časoch, keď boli ešte s Hitlerom spojenci a Červená armáda robila s Wehrmachtom v Breste spoločnú vojenskú prehliadku.

Atrakcie Minsku spočívajú v: kosákoch, kladivách, osemprúdových bulvároch, polkilometrových námestiach so stalinskou architektúrou, Leninoch, domoch Odborov, Dôstojníkov, KGB, pamätníkoch Veľkej vlasteneckej vojny, spomenul som už kosáky a kladivá?

Ale tiež, podobne ako v celom Bielorusku, v až laboratórnej čistote, úhľadných a uprataných verejných priestoroch, krásnych upravených parkoch a veľmi príjemnej večernej atmosfére - tanečný parket si domorodci urobili rovno uprostred ulice.

Úhľadné parky v Minsku. Toto je Komsomoľské jazero.
Úhľadné parky v Minsku. Toto je Komsomoľské jazero. 
Kilometer Nula na Októbrovom námestí
Kilometer Nula na Októbrovom námestí 
Večný plameň a typická minská osemprúdovka. V tomto veľkomeste dopravné zápchy nehrozia.
Večný plameň a typická minská osemprúdovka. V tomto veľkomeste dopravné zápchy nehrozia. 
Vzdušný a priestranný Minsk.
Vzdušný a priestranný Minsk. 
Tanečný parket si domorodci urobili rovno uprostred ulice.
Tanečný parket si domorodci urobili rovno uprostred ulice. 

Tá čistota v tejto krajine je úžasná. Všetko je vyzametané, všade pokosené trávniky, kvetinové záhony, lavičky. Nielen v centrách miest, ale aj na sídliskách a predmestiach či dokonca okolo benzínovej pumpy uprostred polí. Dediny sú chudobné, ale drevenice aj ploty sú zvyčajne pekne farebne vymaľované a záhrady upratané. Aj dvory v meste či autoservisy sú ako zo škatuľky. Bielorusko sa mi bude spájať s vôňou čerstvo pokosenej trávy. S plnou vážnosťou hovorím, že toto je jedna z najčistejších krajín. Je neuveriteľné, že takto môže vyzerať ruský svet. 

Príjemné zákutia bieloruských miest
Príjemné zákutia bieloruských miest 
Vitebsk
Vitebsk 

Mesto Vitebsk má dve časti. Ruská strana rieky je parádne zrekonštruovaná. Kostoly zničené komunistami dnes voňajú novotou a vyzváňanie ich zvonov sa nesie mestom. Spred katedrály je výhľad na druhý breh rieky, kde bol pred vojnou židovský štetl. Polovica obyvateľov mesta v tej dobe, 20 000 obyvateľov, boli Židia. Nemci ich všetkých systematicky vyvraždili, 800 denne. Dnes stojí len pár pôvodných domov, medzi nimi aj rodný dom maliara Marca Chagalla. 

Starostlivo zrekonštruované kostoly Vitebska
Starostlivo zrekonštruované kostoly Vitebska 
Bieloruskí vedci zistili, že stred Európy sa nachádza priamo v centre mestečka Polock. Pri tejto príležitosti tu postavili monument.
Bieloruskí vedci zistili, že stred Európy sa nachádza priamo v centre mestečka Polock. Pri tejto príležitosti tu postavili monument. 

Plagát na stene štátneho hotela ma dôrazne upozorňuje, že na základe dekrétu prezidenta republiky Alexandra Lukašenka č. 28 zo 17.12.2002 sa prísne zakazuje v izbe fajčiť.

Zastavili ma policajti. Na hlavnej diaľnici do Minska odchytávali všetkých cudzincov a odstavili nás na policajné parkovisko. Tam sme museli ísť do ich búdky, kde mi na počítači ukázali fotku z kamery o prekročení rýchlosti spred troch dní niekde na vidieku. Pokuta činila presne 12 rubľov a 25 kopejok (5 €). Jedno prekročenie za viac ako tisíc kilometrov nie je zlé skóre. Litovec predo mnou mal osem fotiek svojho auta z celej republiky. Platilo sa v špeciálnom pokutomate bankovou kartou. Inak som s dopravnou políciou nemal na tejto ceste v Bielorusku ani na Ukrajine žiadne iné konflikty.

Veľkolepý pamätník Veľkej vlasteneckej vojny
Veľkolepý pamätník Veľkej vlasteneckej vojny 

Hranicu na Ukrajinu som prekročil na opustenom mieste v lesoch pri Pinsku. Bol som tam jediný klient, takže tentoraz to bolo asi najexpresnejšie, ako sa dá takáto hranica prekročiť - celý proces trval hodinu. Jeden bieloruský colník sa ma opýtal, ako sa mi u nich páčilo. Vychválil som čistotu krajiny. Z môjho pasu vedel, že som bol aj aj v Rusku. Takže som ho musel dvakrát ubezpečiť, že Bielorusko je omnoho čistejšie ako Rusko. Bol veľmi spokojný. V niečom predbehli svojho veľkého brata.

Ďalšie fotky z cesty do Bieloruska sú tu.

Peter Chovanec

Peter Chovanec

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  121x

Písaním článkov si zopakujem zážitky z ciest po svete a ešte sa o ne aj podelím. Zoznam autorových rubrík:  BalkánRuskoBieloruskoKaukazIslandStredný VýchodStredná ÁziaSrí LankaIndiaBarmaTchajwanJaponskoKóreaVietnamKubaKolumbiaEtiópiaJužná AfrikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu